Život Prešova
online
online
Hráči hrajú o seba
10.05.2006 Prešov
Kým bola dávnejšie u nás jedna strana - najväčšia zo všetkých, všetko bolo jasné. Nie úplne, ale dosť podstatne. Kto sa nepridal, zahynul. Nie fyzicky, lebo voda i strava museli byť. Podľa hesla - všetko pre človeka. A že to ostatné chýbalo? Nič na tom nemohli zmeniť žiadne voľby. Bolo to tak dané - z jedného článku Ústavy, zo zákona zákonov.
Dnes nemáme jednu stranu, dnes ich máme na desiatky. Nemáme ani ten inkriminovaný článok o postavení strany. Všetky strany sa však na seba podobajú ako vajce vajcu. Všetkým ide - o človeka. A o čo iné, všakže? Vari nie o osídlenie Marsu. Opäť z Ústavy, zo zákona zákonov. I tieto strany však potrebujú oficiálnu pečiatku na potvrdenie svojej legitímnosti, na potvrdenie toho, že im ide len a len - o človeka. Ľudí lákajú na jediné, príďte nás podporiť k volebným urnám. Čím vás viac príde, tým len a len lepšie. Zabúdajú dodať, že pre koho. Samozrejme pre človeka, ale človeka straníckeho, pre hráča a jeho spoluhráčov, pre nich! Voľbami si zvolíte svetlý zajtrajšok, najprv jednu zmenu, potom dve zmeny, potom zmenu zmeny, potom zmenu všetkých zmien a tak ďalej a podobne.
Ľudia, voliči, nezabúdajte, o vás sa nehrá. Hráči hrajú o seba, o svoju svetlú budúcnosť. Že porušujú nejaké predpisy dané Ústavou alebo len "úbohým" medziľudským správaním sa? Nič to, účel svätí prostriedky. Niekomu chýba požadované vzdelanie, niekto je premúdrený, niekomu by ani tri vysoké školy nepomohli. Hráčom chýba to, na čo diváci už dávno prišli. Chýba im to čo sa nedá zmerať diplomami, metrami, kilami - je to morálka.
Kde sa stala chyba? Prečo je to tak? Prečo hráči sú práve takými hráčmi? Odpovede na takéto otázky sa nepripúšťajú, treba si len obliecť stranícky dres. Len vtedy človek môže pocítiť tú skutočnú radosť zo života. Stane sa hráčom a žiadne otázky o tom prečo a načo ho nemusia trápiť. Je hráčom a otázky sú ďaleko za plecami. A že je divák a že sú "spoludiváci"? To je jeho a ich problém, nech sa stanú hráčmi...
Nie, to nie je predvolebný pesimizmus, to je realita. Taká našská. A kto sa ozve, ten musí z kola von. A nielen z jedného. Nepripustia ho hráči k válovu zlatom vykladanému, musí sa zaobísť s tým, čo mu ten Spravodlivý nadelil. Vezme svoje ruky, svoje nohy, svoj rozum v hlave a - koná. Uzavrie sa do seba, alebo - ide do šírošíreho sveta. Lenže potom mu žiadne našské voľby netreba...
(jj)
Dnes nemáme jednu stranu, dnes ich máme na desiatky. Nemáme ani ten inkriminovaný článok o postavení strany. Všetky strany sa však na seba podobajú ako vajce vajcu. Všetkým ide - o človeka. A o čo iné, všakže? Vari nie o osídlenie Marsu. Opäť z Ústavy, zo zákona zákonov. I tieto strany však potrebujú oficiálnu pečiatku na potvrdenie svojej legitímnosti, na potvrdenie toho, že im ide len a len - o človeka. Ľudí lákajú na jediné, príďte nás podporiť k volebným urnám. Čím vás viac príde, tým len a len lepšie. Zabúdajú dodať, že pre koho. Samozrejme pre človeka, ale človeka straníckeho, pre hráča a jeho spoluhráčov, pre nich! Voľbami si zvolíte svetlý zajtrajšok, najprv jednu zmenu, potom dve zmeny, potom zmenu zmeny, potom zmenu všetkých zmien a tak ďalej a podobne.
Ľudia, voliči, nezabúdajte, o vás sa nehrá. Hráči hrajú o seba, o svoju svetlú budúcnosť. Že porušujú nejaké predpisy dané Ústavou alebo len "úbohým" medziľudským správaním sa? Nič to, účel svätí prostriedky. Niekomu chýba požadované vzdelanie, niekto je premúdrený, niekomu by ani tri vysoké školy nepomohli. Hráčom chýba to, na čo diváci už dávno prišli. Chýba im to čo sa nedá zmerať diplomami, metrami, kilami - je to morálka.
Kde sa stala chyba? Prečo je to tak? Prečo hráči sú práve takými hráčmi? Odpovede na takéto otázky sa nepripúšťajú, treba si len obliecť stranícky dres. Len vtedy človek môže pocítiť tú skutočnú radosť zo života. Stane sa hráčom a žiadne otázky o tom prečo a načo ho nemusia trápiť. Je hráčom a otázky sú ďaleko za plecami. A že je divák a že sú "spoludiváci"? To je jeho a ich problém, nech sa stanú hráčmi...
Nie, to nie je predvolebný pesimizmus, to je realita. Taká našská. A kto sa ozve, ten musí z kola von. A nielen z jedného. Nepripustia ho hráči k válovu zlatom vykladanému, musí sa zaobísť s tým, čo mu ten Spravodlivý nadelil. Vezme svoje ruky, svoje nohy, svoj rozum v hlave a - koná. Uzavrie sa do seba, alebo - ide do šírošíreho sveta. Lenže potom mu žiadne našské voľby netreba...
(jj)
0
www.ZIVOTPO.sk
